Čo je červeno-zelená farbosleposť?
Červeno-zelená farbosleposť je geneticky podmienená porucha zraku, pri ktorej postihnutí vnímajú červenú alebo zelenú farbu slabšie ako ľudia s normálnym zrakom. Táto porucha farebného videnia spôsobuje ťažkosti pri rozlišovaní oboch farieb. Pri červeno-zelenej poruche farebného videnia môže ísť o mierne narušenie farbocitu, ale aj o úplnú stratu vnímania červenej a zelenej farby.
Zaujímavé fakty o červeno-zelenej farbosleposti:
- Pojem červeno-zelená farbosleposť zahŕňa dve poruchy zraku: slabosť na červenú (protanomáliu) a slabosť na zelenú (deuteranomáliu).
- Červeno-zelenou poruchou farebného videnia trpí výrazne viac mužov ako žien.
- Porucha farebného videnia je geneticky podmienená, a teda vždy vrodená. Liečba zatiaľ neexistuje.
- Mnohí postihnutí si často až v rozhovore s ľuďmi s normálnym zrakom uvedomia, že svet je pre nich menej farebný.
- Porucha sa vždy týka oboch očí.
Červeno-zelená slepota: týka sa to aj mňa?
Červeno-zelenou farbosleposťou trpí na celom svete 9 % všetkých mužov a približne 0,8 % žien. Tento typ poruchy farebného videnia sa teda vyskytuje výrazne častejšie ako žlto-modrá porucha alebo úplná farbosleposť. Tie sa vyskytujú s pravdepodobnosťou 1 : 100.000.
Kto vníma červenú alebo zelenú slabšie, často si to všimne až vo vyššom veku. Platí to najmä vtedy, ak porucha farebného videnia nie je výrazná. Môže sa stať, že ženy zbadajú, že sa ich muži pri vnímaní farieb veľmi často mýlia. V tejto chvíli môže priniesť istotu test u očného lekára alebo optika. Na tento účel sa používa anomaloskop. Prvé podozrenie môžu potvrdiť aj farebné Ishiharove testovacie tabuľky.
Test pri červeno-zelenej farbosleposti
Ishiharove obrázky pomocou okrúhlych farebných škvŕn rôznych odtieňov a veľkostí zobrazujú farebné čísla alebo písmená, ktoré dokáže rozpoznať iba človek s normálnym farebným videním. Takzvané pseudoizochromatické tabuľky sa umiestnia vo vzdialenosti približne 75 centimetrov. Ak pacient príslušný obrazec nerozpozná do troch sekúnd, môže to poukazovať na poruchu červeno-zeleného vnímania.
Pri diagnostike môžu pomôcť aj testy s ukladaním farieb, napríklad Farnsworth-D15 test, pri ktorom treba zoradiť kolíky alebo žetóny rôznych farieb. Istotu prinesie vyšetrenie u očného lekára, ktorý pomocou anomaloskopu overí, či ide o červeno-zelenú farbosleposť. Pacient sa pritom pozerá cez trubicu na rozdelený kruh, ktorého polovice vyzerajú odlišne. Pomocou otočných koliesok sa snaží prispôsobiť intenzitu farieb.
Ako sa prejavuje červeno-zelená porucha farebného videnia?
Pre ľudí s červeno-zelenou poruchou farebného videnia je svet menej pestrý. Kým modré a žlté odtiene vnímajú normálne, červené alebo zelené odtiene sa im môžu javiť jednoducho bezfarebné, hnedožlté alebo aj sivé. Závisí to najmä od miery červeno-zelenej farbosleposti. Skutočnou úplnou farbosleposťou trpí len veľmi málo ľudí.
Dnes sa deti na poruchy farebného videnia vyšetrujú najneskôr pred nástupom do školy. Pre ne je vhodný test Color Vision Testing Made Easy. Nezobrazuje zložité obrazce, ktoré malí ešte nevedia pomenovať, ale jednoduché symboly, ako sú kruhy, hviezdy alebo napríklad psy.
Príčiny poruchy červeno-zeleného vnímania
Genetická porucha spôsobuje, že sa dôležitá látka, ktorá je pre vnímanie farieb kľúčová, nevyvíja normálne. Treba vedieť nasledovné: na sietnici nášho oka sú dva druhy fotoreceptorov. Zachytávajú svetlo z okolia a premieňajú ho tak, aby ho náš mozog mohol spracovať na vizuálny obraz. Za farebné videnie sú v oku zodpovedné takzvané čapíky.
Pri červeno-zelenej poruche farebného videnia nie sú červené alebo zelené čapíky úplne funkčné. Príčinou je zámena sekvencie aminokyselín v proteíne opsín, ktorý v čapíku zodpovedá za farebné videnie. Ak gén pre príslušný opsín chýba a čapík pre danú farbu vôbec nefunguje, hovoríme o červeno-zelenej slepote.
Trochu presnejšie? Zmyslové bunky a farebné videnie
Farebné videnie je mimoriadne zložitý proces a skladá sa v podstate z troch veličín: svetla, zmyslových buniek a mozgu. Svetlo sa odráža v rôznych vlnových dĺžkach a v sietnici našich očí sa stretáva s týmito zmyslovými bunkami:
- Modré čapíky pre krátkovlnné svetlo
- Zelené čapíky pre strednovlnné svetlo
- Červené čapíky pre dlhovlnné svetlo
Čapíky obsahujú pigment rodopsín, ktorý sa skladá z proteínu opsínu a menšej molekuly 11-cis-retinalu. Štruktúra opsínu sa v troch druhoch čapíkov líši, preto má rozdielnu citlivosť na svetlo.
Každý čapík pokrýva určitý rozsah vlnových dĺžok, pričom sa môžu prekrývať. Keď svetlo dopadne na opsín čapíkov, 11-cis-retinal zmení svoju chemickú štruktúru a spustí sériu procesov v bunke a v susednej nervovej bunke. Tá posiela svetelný impulz do mozgu, kde sa triedi a analyzuje. Ak ide napríklad o slabosť na červenú, maximum citlivosti v R-čapíkoch sa posúva smerom k zelenej. Červené čapíky už nepokrývajú celý rozsah vlnových dĺžok tejto farby a silnejšie reagujú na zelené svetlo.
Okuliare na červeno-zelenú farbosleposť – robíme rozdiel
Červeno-zelená porucha farebného videnia je spôsobená geneticky podmienenou poruchou červených alebo zelených čapíkov v oku. Liečba zatiaľ neexistuje. Ani okuliare nedokážu poruchu farebného videnia korigovať, môžu ju však aspoň prekabátiť. Takzvané červeno-zelené okuliare môžu byť pre pacientov vstupnou bránou do sveta pestrého ako dúha. Tento typ okuliarov funguje v princípe ako slnečné okuliare. Oba odfiltrujú veľkú časť svetelného spektra, ktoré dopadá do nášho oka.
Ľuďom s červeno-zelenou farbosleposťou môžu špeciálne šošovky obe farby zintenzívniť tým, že odfiltrujú časť susedného farebného spektra. Vďaka tomu je opäť možné obe farby rozlíšiť a vo vnímaní sa javia ako samostatné. Aby ste zo sveta vyťažili to najlepšie a najfarebnejšie, mali by ste pomôcku používať pri jasnom dennom svetle. Červeno-zelené okuliare nedokážu kompenzovať úplnú farbosleposť.
To je predsa nespravodlivé: ženy vidia svet pestrofarebne
Trochu nespravodlivé to je: prečo sa tento jav týka najmä mužov? Odpoveď je pomerne jednoduchá: gény pre opsíny ležia na chromozóme X. Keďže ženy ich majú, ako je známe, na rozdiel od mužov dva, a teda v drvivej väčšine prípadov jeden bez mutácie, tento chromozóm môže v prípade potreby poruchu prevziať. Ak majú muži mutáciu v géne pre opsín, poruchu nedokážu kompenzovať. Preto červeno-zelenou farbosleposťou trpí výrazne viac mužov.
Našťastie postihnutí túto poruchu farebného videnia nevnímajú ako obmedzujúcu. Červeno-zelená farbosleposť je prítomná od narodenia a počas života sa výrazne nezhoršuje. Pre ľudí s poruchou zraku je to teda jednoducho normálny stav a neruší ich estetické vnímanie. Môže im však znemožniť výkon niektorého povolania. A vtedy je to naozaj nespravodlivé.
Ktoré povolania sa nedajú vykonávať pri červeno-zelenej farbosleposti
Hneď na úvod – ani s našimi okuliarmi pre farboslepých sa mnohé povolania vykonávať nedajú. Žiaľ, nie sú úplnou náhradou prirodzeného farebného videnia. Preto ich mnohé povolania neakceptujú ako náhradu, aj keď naše okuliare fungujú perfektne.
Život s vrodenou červeno-zelenou farbosleposťou nie je o nič menej vzrušujúci. Mozog dokáže vnímať približne 200 farebných odtieňov vrátane 26 stupňov sýtosti a 500 stupňov jasu. Mierna porucha farebného videnia znižuje kvalitu života postihnutých len vo veľmi zriedkavých prípadoch. Ťažké to začne byť až vtedy, keď je presné rozlíšenie červenej alebo zelenej podstatné pre výkon vysnívaného povolania.
Povolania, ktoré sa pri červeno-zelenej poruche farebného videnia spravidla nedajú vykonávať:
- Policajt
- Vodič autobusu
- Vodič kamióna
- Rušňovodič
- Pilot
- Astronaut
Malí chlapci mávajú o svojej budúcnosti dobrodružné a úžasné predstavy. Červeno-zelená farbosleposť im však, žiaľ, môže stáť v ceste. Policajti, vodiči autobusov a kapitáni totiž samozrejme musia bez problémov rozpoznať všetky dôležité signálne svetlá, napríklad semafory. Aj elektrikári či maliari potrebujú plne funkčné farebné videnie.